mAmatérka
Ahojte!
Volám sa Veronika a na úvod vás chcem všetkých pozdraviť.
Ak ste sa sem zatúlali, tak sa domnievam, že sa možno cítite ako tak trochu vyhorená alebo nemožná matka, ideálne oboje :-). Alebo sa prípadne chcete len pobaviť a pookriať, že nie ste jediná, ktorá sa občas cíti ako ten najväčší
AMATÉR
na materskej
"DOVOLENKE".
Lebo to vlastne často krát je úplne nevyspaté, vygumované, poblité a vynervované čudo, ktoré na vás hľadí zo zrkadla.
Tak teda vitajte!
KTO SOM
Nemám rada predstavovačky, lebo mi to nikdy nešlo. Tak Vám to poviem teda úplne polopaticky v bodoch:
-
pochádzam z Banskej Bystrice a po 12 rokoch štúdia, cestovania, užívania si, objavovania sveta, dobrovoľníčenia, zamilovávania a odmilovávania sa som zas pristála "mame na dvore"
-
za tých 12 rokov som sa stihla 2x vydať (našťastie len za toho istého chlapa, ktorý je navyše Brit), porodiť 2 deti a vystriedať 4 zamestnania
-
Narodila som sa v 1987, ale cítim sa dakedy na 80
-
5 rokov som strávila v Spojených arabských emirátoch (niekedy aj) v 50 stupňových mňamkovým teplotách, v Dubaji a Abu Dhabí
A teraz k tomu, ako som sa stala "MAMAtérka"
K deťom sme prišli ako slepé kury k zrnu. Teda, nie úplne, ale viete, ako to myslím. S mojím mužom (vtedy ešte len priateľom) Stevom sme deti ešte neplánovali. V pláne boli veľké cestovačky, párty každý druhý piatok a kariéra. Toto je veľmi dôležitý fakt ako mamy "mamatérky", že mozog ešte zďaleka nevykysol do fázy "už asi chcem deti". Preto sme aj ostali zelení ako pleseň na stene, keď sa objavilo to desivé plusko na teste. Tak sa prihodil náš Michael ('majkl'). Nuž a nejako veľmi podobne 10 mesiacov po jeho narodení vošla do nášho života aj fazuľa Evelyn. Je medzi nimi len 1 rok a pol.
Už je to pár rokov, čo som mama a stále si prídem ako ten najväčší amatér na svete. V záložke PRÍBEHY sa dočítate prečo.