Písal sa začiatok roku 2015.
Ten sme ešte privítali ako veľkí páni v zafajčenom klube McGettigan´s v meste Abu Dhabi, kde sme vtedy so Stevom spolu ilegálne bývali. Prečo ilegálne, pýtate sa? Nuž, lebo v krajine ako Spojené arabské emiráty pod islamským právom "šaríja" ani inak ako ilegálne bývať nemôžete, pokiaľ nie ste zobratí. Tvárili sme sa pred susedmi akože sme slušný manželský pár. Fungovalo to, nikto sa na nič nepýtal. To len "kdyby něco"... A to "něco" sa nám nakoniec prihodilo.
Ako správna a o seba dbajúca žena som pravidelne chodievala k ženskej doktorke, inak tomu nebolo ani v Abu Dhabi. Pani doktorka z Palestíny, MUDr. Ghada Al Ghamimi mi po viacerých kontrolách svätosväte tvrdila, že keď budem zvažovať mať deti, tak musíme prísť a asistovane otehotnieť. Poreferovala som aj môjmu Stevovi, že tak teda OK, deti sa mať ešte nechystáme. Inak, fajn doktorka, odporúčam všetkým mladým ženám, ktoré ešte nechcú mať deti a touto cestou ju srdečne pozdravujem!
Nieže by sme si nedávali pozor, ale brali sme lekárske stanovisko za celkom smerodajné. Preto ma jedného februárového dňa chytila mini mŕtvička, keď mi vyšiel tehotenský test pozitívny. O 6 ráno som si umývala zuby a len tak fakt sama ani neviem prečo som si spravila test, lebo už celkom dlho ma ženské dni obchádzali (hoci to mňa vždy). Ako to povedať,...no skrátka skoro som zhltla zubnú kefku a s trasúcimi sa rukami som vošla do spálne ukázať ten výsledok spiacemu Stevovi. On to nejako nepoňal, a rozospatým jedným okom kukol na mňa - na paličku - na mňa a šmahom ruky zhasol svetlo, že on má ešte noc. Uau! Vravím si, to je dobrý začiatok a super opora! Hneď na to som svetlo zažla, že halóóó, ja tu panikárim, prosím pridaj sa!
A on sa pridal! :D
Celkom oprávnene podľa mňa, v tom čase mal len 26, ja 27. Potom neviem, čo sa 2 hodiny dialo. Úplná hmla, ležali sme na posteli a asi sme sa rozprávali, ale dodnes nevieme, o čom. Rozhodli sme sa, že je treba dať to potvrdiť lekárom a tak sme si zjednali s milou a večne usmievavou Dr. Ghadou urgentnú schôdzku. Cestou tam som zažartovala a nazvala Steva "daddy" (v preklade "ocko"). Prebodol ma smrteľným pohľadom a zelenkastým výrazom tváre a lá Lord Voldemort. U doktorky Ghady to prebiehalo počudne. Najprv mi spravili test moču, a BUM! NEGATÍVNY. Vzali mi však krv a povedali mi, že mám o 6 hodín zavolať. Steve sa už ako tak ukľudňoval, že všetko bude dobré, planý poplach a v duchu už kupoval letenky do Malawi, kde sme chceli ísť na dobrodružnú dovolenku. Niet pochýb, že pre mňa to bolo najdlhších 6 hodín v živote. A výsledok bol POZITÍVNY. Milá a rozmnožovanie podporujúca doktorka Ghada nám s úsmevom oznámila, že čakáme potomstvo a že sa teda máme čo najskôr zosobášiť a ona potom vďačne prepíše v záznamoch môj status na "vydatá", ako by sa nechumelilo. A to sme ešte dobre pochodili, pretože doktorka pracovala v súkromnom centre. Ak by sme boli náhodou takí nešťastníci a šli za lekárkou do štátnej nemocnice, zo zákona by volali na nás políciu kvôli otehotneniu mimo zväzku. Ja by som šla najskôr do basy, tam aj porodila, no a trčala by som tam asi až dodnes a možno aj Steve. S Mikeym by bolo ktohovie čo... Tak nakoniec tá Dr. Ghada nebola až tak na zahodenie.
Tak sme ako najrýchlejší spôsob sobáša zvolili svadbu na Seychelloch, kde požadovali len rodný list a nič viac. A okrem toho asi miliónpäťstotisíc peňazí, ale čo neurobíš pre deti...
V úplnom strese a obavách sme to všetko sklepali do 3 týždňov a už bola zo mňa "spořádaná" pani Knight. Takto teda prišli slepé kury k "zrnu".