Poznáte to, keď prídete s nejakým "super" nápadom! v prvom momente sa vám zdá, že nič lepšie na svete neexistuje. Ani netušíte, ako pritom ešte aj Svätého Petra chytajú tam hore mrákoty, keď vidí, aká chujovina vás napadla. Cestovanie s dieťaťom pod 1 rok radím presne do tejto kategórie špičkových nápadov. O-PRA-VU-JEM (slabikovanie je vraj na Slovensku dneska "in"), cestovanie s mojím dieťaťom je samovražda. Jedna veľká nekonečná pokakaná dehydratujúca samovražda.
Tento môj príspevok bude, ako ste sa už mohli dovtípiť, o našej prvej väčšej ceste s Mikeym, keď sa už vedel tmoliť a vedel omnoho menej spať. Bol to výlet konkrétne do Anglicka. Poviete si, že veď je to "hen za rohom". Cha! Nie, keď cestujete z Abu Dhabí. To vám je pekných 8 hodín v lufte len do Londýna. Ale môj muž Angličan žiadnu rodinu v Londýne nemá. On ju má až tam hore na mape v Manchestri. Takže pozor! Ďalšia chuťovečka je tranzit s bábätkom! 8 hodín v lufte je z rodičovskej perspektívy 480 prííííííšerne natiahnutýýýýých minúúúúúút, ktoré navyše na sto percent idú ešte aj dozadu! Je to tých 28 800 sekúnd (musela som použiť kalkulačku, z hlavy viem len 2 plus 2), kedy sa túžobne a zároveň závistlivo dívate cez uličku na ten mladý spálený britský páriček, vracajúci sa z exotickej dovolenky, ktorý si dovolí púšťať si na palube lietadla FILM! Zatiaľ čo vy len civíte na svoj odraz v čiernej ničote obrazovky, ktorú viete, že si najbližších 8 rokov nezapnete.
Ale teraz pekne po poriadku ("uvaríme kašu sladkú" .... internal joke).
Do Anglicka sme sa vybrali so 7 mesačným Mikeym preto, lebo sme ho chceli predstaviť Stevovej rodine, 80 ročnej babičke a kamarátom. 10 dní nás predsa nemôže zabiť, to dáme! Ak ma však už nejakú dobu čítate, tak vám neušlo, že my so Stevom sme tak trochu latentní sebatrýznitelia, ktorým pravidlo "2 krát meraj a raz rež" nehovorí absolútne nič! Spakovali sme si veci, prezieravo som nabalila našu skromnú zimnú výbavu z púšte, lebo však jún na severe Anglicka bude asi ako dovolenka v ruskej tajge. Musím však povedať, že som sa vtedy tak trochu sekla, keďže sme vychytali 2 najteplešie týždne v Anglicku za rok 2016 a v Primarku som kupovala krátke tričká. Ja, čo com prišla z púšte.
A TERAZ UŽ TEN LET:
V Abu Dhabí sme sa nalodili na palubu lietadla až večer, bol to totiž nočný let. Toľká to amatérska chyba! Keď si naučíte dieťa spávať v noci v úplnej tme, dám vám radu - NEKUPUJTE si nočný let. Oni vám tam fuuuurt budú svietiť do ksichtu a ponúkať voňavky aj o 3 ráno! Ale človek - rodič sa učí vždy len na vlastných chybách. Tak sme sa teda nalodili a Mikey mi pristál na lone. To je strašne naprd mať 8 hodín v lietadle dieťa na lone. Tak sme si vyžobronili od letušiek tú vaničku pre deti na spanie, keďže sme mali sedadlá rovno vpredu. Mikeyho sme tam síce ledva narvali, ale asi po hodine vrieskania a jednom pokakaní konečne zaspal. To vám bolo sladkých 8 minút! Stihla som sa vycikať a keď si Steve slastne odhryzoval z plasticky vyzerajúceho gurmánskeho sendviča arabských aeroliniek, z nirvány nás vytrhla letuška, že kapitán práve zahlásil turbulencie a dieťa musíme okamžite z vaničky vybrať. Počastovali sme ju vražednými pohľadmi a myslím, že Steve jej aj vynadal. Týmto sa jej chcem verejne ospravedlniť, môj muž má výbušnú povahu. Vaničku nám teda zabavila a Mikeyho si Steve pripol tentokrát na svoje lono. Situácia sa značne skomplikovala tým, že sa Mikey druhý krát pokakal. Lenže nad hlavami nám stále svietil signál nutného použitia bezpečnostných pásov kvoli turbulenciám. Kto však čítal môj web a sekciu "Príbehy písané odzadu" (https://www.mamaterka.com/len-pre-silne-zaludky) asi šípi, že Mikey sa nevie slušne pokakať. Jemu si to kakaníčko vždy nájde cestu na svetlo sveta a teda pretečie cez plienku a celé oblečenie. Nesklamal. Tentokrát si Steve myslím že aj poplakal. Prebaliť som ho išla už druhý krát ale ja.
Odbočím si na chvíľku.
Odpovedzte mi prosím niekto z leteckého priemyslu - KTO a PREČO nenávidí rodičov a malé deti, aby do lietadla namontoval také tie pidi kadibudky s tým prkienkom (nad totálne nechutným záchodom), čo sa tvári ako prebaľovací pult????
Mikey bol odjakživa priveľmi dlhé dieťa a mohla som sa aj na hlavu postaviť (no,.. vlastne v tej kadibudke v lufte som sa ani nemohla otočiť, nieto ešte na hlavu stavať) a nevedela som ho tam naskladať. S veľkým vypätím mentálnych síl som ho rozbalila a zbavila sa toxického materiálu (za čo mi isto ďalší spolucestujúci, čo boli na WC po nás určite ďakovali). Keď už som ho tam mala tak rozbaleného, tak sa mi z tej samej nevinnej detskej vďaky vzápätí hneď na to pocikal. Občúral pritom aj steny už beztak veľmi tesného priestoru a mne vyrazili kropaje potu na tvári. Jedna ruka držala jeho nohy vo vduchu, druhou som sa snažila vyhrabať vlhčené obrúsky a tretej ruky nikde, hoci tá by sa mi zišla asi najviac na utretie toho bordelu, v snahe ako tak po sebe nezanechať spúšť. Zaklincovala som to tým, že mi spadla čistá Pamperska na zem a kung-fu zhybom som ju musela zodvihnúť tvárou v tvár záchodovej mise (pripomínam. že stále držiac Mikeyho, nohy vo vzduchu, lebo mal pod sebou nacikanú mláčku).
Po úporných 20 minútach som sa vyteperila spotená a mentálne zdrvená touto skúsenosťou z lietadlového WC, len aby som s hrôzou zistila, že palubné hodiny ukázali 1:01 hod ubehnutého letového času. Kropaje potu ma obliali tenkrát po druhé.
Počas tohto letu si Mikey asi 2x pospal na dve hodiny, z čoho išlo Stevovi urvať močový mechúr, keď na ňom malý spal, ale strach zo zobudenia dieťaťa dospelého človeka prinúti potlačiť aj tie najzákladnejšie ľudské potreby. O posledné zvyšky dôstojnosti sme prišli spolu s posledným zvyškom rezervného oblečenia, ktoré sme pre Mikeho na palubu so sebou zobrali. Tlaky v lietadle mu pravdepodobne nerobili najlepšie a Mikey sa pokakal počas letu 5x! NEKLAMEM. Boeing 737 sme o 6 ráno v Londýne opúšťali v bodíčku, ktoré som vyhodnotila ako najmenej zakakané a teda vhodné na tranzit na ďalší let do Manchestru.
Absolútne dehydrovaní s krvavými očami sme do Mekky severného Anglicka nakoniec dorazili a odvtedy zásadne:
1.) lietame s deťmi jedine cez deň 2.) balíme do lietadla pätoro rôznych outfitov pre deti, lebo veď "čo keby,...."
3.) prejavujem nepoučiteľnosť a svoje mAmatérstvo napríklad aj tak, že som si raz na jeden 6 hodinový let nezabalila pre Mikeyho ŽIADNU plienku na palubu (CHÁÁÁPETE????)
Ale dovolenka sa nám nakoniec vlastne celkom aj vydarila :-).