Pokojne by som premenovala zákernú vetu "Pán Boh ti to oplatí na deťoch" na ešte zákernejšiu "Pán Boh ti to oplatí na KOJENÍ". Kto nezažil, nemá ani poňatia. Dovoľujem si tvrdiť, že by agenti CIA, KGB alebo Mosadu pokojne mohli zaviesť kojenie ako mučiacu techniku ... Keby muži mali cecky.
Uvedomujem si, že to pravdepodobne každá žena-matka nemala tak ako ja, ale kojenie stráááášne bolííí. Je to akoby sa naraz to vaše mini pidi bábätko s malými pacičkami a tou strašne pidi pusinkou premenilo na krvilačného Drakulu. A aj keď logicky viete, že má len 2 dni a nemá žiadne zuby, prisahali by ste na pápeža, že to malé vytasilo upírske hryzáky a odhryzlo vám nimi pol prsa! KAŽDÉ 3 HODINY!!!!! A úplne som milovala, keď mi boli dávané rozumy, že však v noci ho nakoj v ľahu a popri tom spi! Pcha! Dosť, že som bola druhá Lolo Ferari, on aj tak v ľahu ťahať nevedel. A v bolesti sa aj tak nedá spať,... či som iba ja mimo? Moje kojenie vzyeralo ako divadelná scéna - všetky vankúše museli byť okolo mňa nastavené dôkladne, aby som si dieťa položila pod tým správnym uhlom a ani o stupeň vedľa. Hoci aj o 3 v noci. (Prosím prosím, povedzte mi aspoň jedna, že ste to tak mali tiež!) Môj život sa razom zmenil na trojhodinové cykly. Deň a noc neznamenali žiadnu rolu. Magické tri hodiny! (Mne osobne pripadali, že som dvakrát zažmurkala, raz si kýchla a poškrabala sa na riti a už bol ZAS hladný). Tá posledná hodina vyvolávala vo mne nefalšované záchvevy paniky. Mentálne som sa každý raz pripravovala na kŕmenie vlastného dieťaťa, ako na štátnice - "Fu! Fu! To dáš, to dáš! Fu!". Mazala som sa pomaly bravčovou masťou, len aby to už tentokrát nebolelo. A viete čo? NIČ. Nič nepomohlo. Svoje zúfalstvo som bezútešne rozsievala na všetky svetové strany. Keď sa ma susedka z horného konca dediny (ktorej ani na meno neprídem) pýtala, ako sa mám a čo maličký, dokázala som jej polhodinu vyplakávať na pleci, že už s materstvom končím a odchádzam z tohto sveta tam, kde sa deti nekoja, ale ja neviem... žujú trávu.
Počet návštev a ľudí, ktorí ma chceli prísť navštíviť sa razom zdecimoval, lebo koho baví 2 hodiny počúvať o mojej materinskej láske.
Och, a ešte som zabudla spomenúť ďalšiu mňamku! Otázka do pléna:
Viete, čo je to nafukovacie koleso na hemeroidy?
NAJLEPŠÍ PRIATEĽ prvorodičky po pôrode. Ha! Lebo rozžužlané prsa, ktoré vám pod váhou Kunínskej mliekárne visia až pod pupek nie je dostatočný "údel" za to, že ste na svet priviedli nového človeka! Okrem toho, že pohlavný orgán máte viacmenej na šalát musíte väčšinu dňa presedieť na kolese. Báječné! Sen každej mladej 28 ročnej ženy. Po narodení Mikeyho som si asi mesiac deň čo deň hovorila - ty kokos, tak toto nedám. Toto má byť môj život? Toto sa pannamáriakútnohorská kedy má zmeniť?! (Mi popri tom už aj ten rozchod s mojím kolumbijským priateľom v Kolumbii, kde ma nechal a odišiel preč, prišiel ako z rozprávky. Ale o tom potom...)
Viem viem, niektoré asi teraz krútite hlavou, že čo jej šibe, čo robí scény, však do troch týždňov som ja už bola celkom OK, dokonca sme s mužom dali po šestinedelí hneď aj oslavný sex.
Úprimne blahoželám! U mňa to trvalo tak 3-4 mesiace a muža som nechcela vidieť tak do júna (pozn.: Mikey sa narodil v októbri).
FEJSBÚČIK a INSTA"KLAM"
Nedá mi ešte nezavŕtať do témy sociálnych sietí a maminkovstva. Túto foto som "pořídila", keď mal Mikey asi 2 týždne. Ja v svojich očiach vidím to zúfalstvo a neskonalú únavu, hoci vy možno nie. Dostala som za ňu 172 "like-ov" a asi 11 komentov, akí sme krásni a spokojní.
ALE BACHA! Toto sú také tie klasické fejsbúčikové odrby, ktoré na sociálne siete asi každá z nás aspoň raz hodila (ehm... ja aspoň stokrát), že "aha, aj ja mám bábo a kukajte, ako nám je sveta žiť!" Vôbec, ale vôbec to neodsudzujem. Popri tých pocitoch, ako sa dusíte od únavy, tri dni neumytých zuboch, boľačkách všakovakých druhov a farieb absolútne rozumiem tomu, že si treba raz za týždeň napatlať mejkap, schúliť sa k ratolesti a spraviť si to selfíčko na social networks, aby nám bolo zo seba kus lepšie. A asi nie je v tých momentoch nič lepšie, než keď vám vaši kamoši a známi napíšu komentár, ako fajn po tom pôrode vyzeráte (najviac egomastiace príspevky sú typu - "vyzeráš, ako by si vôbec nerodila!" z čoho jasne ostáva záhadou, ako má vyzerať podľa konvencií žena, ktorá teda rodila....) a že drobec je úžasný (pretože to, ako sa trištvrte dňa len mrachce, houby naspí a pokaká sa až po lopatky, skrátka z tej fotky nevidieť).
Takže niekedy je treba si aj takto silene urobiť radosť, lebo chápem, ak to sama nedokážete. Aspoň ja som to na tých začiatkoch nemohla.
Takže novomamičky šup šup, foto na instáč a nezabúdajme na tie "heštegy", ktorým síce asi polovica vôbec nerozumie, ale pre nás je podstatné, že #welovefacebook #mybabyisthebest a #fakeittilyoumakeit. Ten kúsok pozornosti si naozaj každá zaslúži <3.
A samozrejme nezabudnite na #mamaterka ;-).