Titulka tohto článku neznie nejako vzrušujúco, predsa len z Abu Dhabí do Dubaja je to po 6-prúdovke taká hodinka a pol stodvadsiatkou, žiadne terno. Ale! Pre nás to bola zmena ako hrom. Ako som v minulom článku spomínala, v Abu Dhabí sme bývali za poriadne draho, v malom domčeku, kde nám večne lozili mravce a pieklo na auto (doteraz ľutujem, že som sa nikdy nehecla a neklepla o kapotu čerstvé vajco). Okrem toho, ako som ohlásila svojim tamojším kamarátkam moje druhé neohlásené tehotenstvo, všetky si to vzali nejak osobne a pekne potichúčky mi udelili červenú kartu za predbiehanie sa v životných míľnikoch (všetky moje kamošky v SAE boli totiž odo mňa staršie, omnoho viac vydatejšie a omnoho menej plodnejšie). Ako správny skaut som sa z toho otriasla (ha! skautka som v živote nebola, polku svého mládí som prezávodila na lyžiach bez sebelepších výsledkov) a tak nejak sme obaja so Stevom pociťovali, že to chce zmenu klímy. Akože, tej spoločenskej, lebo rozdiel medzi Abu Dhabí a Dubajom je tak pol stupňa na škále príjemných 15-56 stupňov Celzia.
Dubajom sme však tak-nejak 3 roky poeticky pohŕdali, že je to "pozlátená žumpa" a "trápne nablýskané večne-horiace mrakodrapy" (odpustite mi, nechce sa mi googliť, s akým i/y sa píše slovo nablýskané, snáď som sa trafila). 3 roky sme sa pred rodinou a známymi cicerovsky bili do hrude, ako je Abu Dhabí lepšie mesto a že my sa nikdy neznížime na úroveň Dubaja :D. Ehm,... o 3 mesiace sme mali švestky zbalené a šlo sa. Bývaníčko sme si pre istotu našli ešte drahšie než v Abu (budem uvádzať už len "Abu" alebo "Bu", nechce sa mi to furt celé vypisovať, ju?), ale zato sme mali už aj poriadnu záhradu, kryté parkovanie a jazierko za domom. Mravce, tie nám ostali, lebo veď nemôžeš mať v živote všetko...
Prikladám fotky (prostredie fakt krásne, interiér vilky sa síce architektonicky nijako nepochlubil, ale naša túžba po zmene bola silnejšia):
SŤAHOVANIE
Spomínam si na deň sťahovania dosť dobre, lebo to bola moja prvá šoférska avantúra na Sheikh Zayed Highway (totá 6-prúdová, kde miestni berú rýchlostné limity zo srandy a orientačne a vytláčajú vás z cesty ako Maďari zo zjazdovky - a to nemám nič proti Maďarom, ale je to adrenalín, keď sa motajú po čiernej). Ako mi tak nonstop zvieralo zvierače, nezabudnime ešte na fakt, že som mala jedno dieťa v bruchu za volantom a druhé na zadnom sedadle. No a tomu na sedadle na pol ceste tiež začalo zvierať zvieračmi (sme mohli čakáááááť). Lenže viete ako, narozdiel odo mňa (aj keď som všetky svoje čakry sústredila na to, že tú hoďku a pol dáko vydrží), on to NEDAL. Ročnému dieťaťu to ale človek odpustí a tak som to odstavila na najbližšej benzínke. Ale nebol by v tom čert, kebyže som zrovna nenatrafila na takú tú naprd benzínku, kde mali WC len tak zboku, bez prebaľovacieho pultu, a tak celkovo bez všetkého, čo zrovna maminka pokakaného dieťaťa zúfalo potrebuje. Viete, existujú "WC bez bariér" a tzv. "WC bez zábran". Tie druhé sú také tie adrenalínové mňamky, večne bez papiera, mydla, utierok, upratovačky.... (you name it).
Môj synak sa ale slušne nikdy pokakať nevedel a keď som ho vyberala zo sedačky, vsugerovávala som si, že tam žiadna hnedá šmuha na tej drahej Maxi Cosi NE-BO-LA! (Ale moja chyba! Karfiol a za tým Nutrilon som mu fakt dávať na obed nemusela, takže "this one is on me", akoby môj muž povedal). Nejako som to prebaľovanie prežila a keďže Mikey je pohoďák, šmuha na sedačke mu nijako neprekážala (o ezoterickej vôni ani nehovoriac) a šli sme ďalej. Napoprvé teda obstojne, došli sme živí a zdraví, 2 a pol kusa človeka.
OK, asi sa pýtate, kde bol Steve. On šiel so sťahovákmi, lebo v SAE je to tak, že dôveruj, ale buď v strehu! Mohli ten nábytok doviezť klíďo aj Sadikovi Kanaanovi namiesto Stevovi Knightovi, vyložiť a odísť s pocitom dobre vykonanej práce.
Vilku sme si teda v priebehu asi týždňa staronovo zariadili a pripili si (nealko) na nové začiatky v Dubaji a konce v "Bu".
Druhú časť o našich dubajských začiatkoch sem hodím hneď, čo si odležím svojich príjemných 38 a sľubujem, že to nebude o mesiac.
Ma ´as saláma, priatelia!
(-> mám to na saláme!, ... ale nie, ... to je dovidenia po arabsky. Aj to som gúglila, lebo ja som sa za 5 rokov v SAE nič po arabsky nenaučila, oh well...)